BASET
Pôvod: Už
od 13. a 14. storočia chovali v Anglicku a vo Francúzsku ťažšie krátkonohé
psy, ktoré mali prenasledovať zver v ťažko prístupnom teréne a byt
pritom také pomalé, aby im poľovníci stačili. Dnešné mohutné a ťažké
basety sú však výsledkom úsilia britských chovateľov, ktoré s úžitkovosťou
nemalo nič spoločné a datuje sa od polovice minulého storočia. Okrem iného
svedčí o významnom vplyve anglického farbiara.
Popis: Krátkonohý,
ale veľmi statný a mohutný pes dlhého telesného rámca. Hlava veľká a
klenutá, s výrazným tylovým hrboľom a s množstvom vrások, ktoré jej
dávajú charakteristický melancholický výraz. Prevísajúce horné
pysky. Uši nízko zavesené, veľmi dlhé (aspoň po koniec ňucháča),
zamatové. Krk svalnatý, dlhší, s výrazným lalokom. Nohy krátke,
neohnuté, hrubé, predné s mierne vbočeným zápästím, s masívnymi
labami. Telo dlhé, hrudník nie prehnane hlboký, chrbát široký a rovný.
Chvost dlhší, pri koreni hrubý, postupne sa zužujúci, v pohybe šabľovite
nesený. Srsť hladká, hustá, ale nie jemná. Farba zväčša trikolóra
(bieločierno-trieslová) alebo bikolóra, pripúšťajú sa však aj všetky
ostatné farby, ktoré sa vyskytujú pri duričoch. Veľkosť: Výška v kohútiku
35-38 cm, hmotnosť 20-30 kg.
Charakteristika:
Veľmi pokojný, až flegmaticky vyzerajúci pes so zvučným, melodickým
brechotom. Zväčša mierny až priateľský, ale aj tvrdohlavý a prejavujúci
zreteľnú nechuť k absolútnej poslušnosti.
Zvláštne nároky:
Vyžaduje tolerantný prístup a vera trpezlivosti pri výchove. V byte púšťa
dosť slín a má sklony na priberanie. Pomerne časté zdravotné problémy
(chrbtica, kĺby, očné viečka).
Využitie:
Poľovný pes - farbiar. Dnes sa chová prevažne už iba ako originálny
spoločník.
Výskyt:
Módny, a preto veľmi rozšírený pes.
Možná zámena: So vzácnym artézsko-normandským basetom, oproti ktorému je však výrazne
mohutnejší a ťažší.
|