I.skupina FCI - Ovčiarske psy a Honecké psy

BEAUCERON

Pôvod: Beauceron tvorí istý prechod medzi ovčiakmi a dogovitými psami. Jeho predchodcovia patrili jednak medzi európske ovčiacke psy, jednak medzi býkohryzy, ktoré slúžili pri poľovačkách na diviaky a na inú veľkú zver. Do dnešnej podoby sa formoval od deväťdesiatych rokov minulého storočia.

Popis: Veľký, mocný, harmonicky stavaný pes. Dlhá, pomerne úzka hlava, ňucháč smerom k nosu mierne zbiehavý. Oči tmavé, horizontálne položené. Uši sa prv kupírovali, dnes sa nechávajú v prirodzenom stave, t. j. zvesené. Majú byť ploché a nie príliš dlhé. Telo mierne obdĺžnikové, dobrých proporcií. Chrbát rovný s vyznačeným kohútikom. Hrudník široký a hlboký. Zadok iba mierne zbiehavý. Na zadných nohách dvojité paratice. Chvost nízko nasadený, dlhý, siahajúci aspoň po priehlavkový kĺb, na koncu mierne prehnutý. Srsť krátka a hustá, priliehajúca. Farba: Čierna s pálením alebo harlekýn (zmes sivej, čiernej a červenej). Veľkosť: Kohútiková výška psa 6-70 cm, suky 61-68 cm.

Charakteristika: Inteligentný, energický, veľmi vytrvalý a neúnavný pes. Odolný voči výkyvom počasia, schopný podávať dobré výkony v akýchkoľvek podmienkach. Na podnety reaguje okamžite a je ľahko vzrušiteľný. Pes univerzálnych schopností, pre ktoré ho porovnávajú s nemeckým ovčiakom.

Využitie: Pôvodne ovčiarsky, dnes služobný a pracovný pes. Vo Francúzsku ho využívajú aj profesionálne ozbrojené zložky. Jeho schopnosti mu dovoľujú zúčastňovať sa aj na vrcholových súťažiach športovej kynológie.

Zvláštne nároky: Pes pre skúsených kynológov, najlepšie výcvikárov, potrebuje pevnú ruku a dostatočné zamestnanie.

Výskyt: Vo Francúzsku druhý najpopulárnejší ovčiak po briardovi, pomerne rozšírený aj v ostatných európskych krajinách, vrátane našej.