ÍRSKY VLKODAV
Pôvod:
Veľmi staré plemeno, ktorého predchodcov si údajne chovali Íri už v časoch
pred našim letopočtom. Boli to nezvyčajne veľké psy, určené na lov
vlkov, patrili medzi obľúbencov írskych kráľov. V priebehu 18. storočia
prakticky vyhynuli. Jeho moderná podoba je zásluhou istého kapitána
Grahama, ktorý po roku 1860 zhromaždil posledné zvyšky plemena a pomocou
kríženia s mastifom, s nemeckou dogou, s ruským chrtom a vari aj s ďalšími
plemenami utvoril súčasného írskeho vlkodava.
Popis:
Najväčší pes sveta, mohutný a svalnatý, ale mu nechýba ani elegancia
chrtov. Hlava dlhá, lebka nie veľmi široká, ňucháč dlhý a mierne zašpicatený.
Oči tmavé, s láskavým výrazom. Uši malé, zložené dozadu. Krk dlhší,
veľmi mocný a svalnatý, klenutý, bez laloka. Telo s hlbokým hrudníkom,
širokými prsiami, dlhším chrbtom a klenutými bedrami. Nohy hrubé, rovné,
svalnaté, laby veľké a guľaté. Chvost dlhý, primerane hrubý, zľahka
zahnutý. Srsť drsná a tvrdá, o čosi dlhšia nad očami a na spodnej čeľusti.
Farba najčastejšie sivá, ale aj plavá, červená, čierna, čisto biela,
pruhovaná. Veľkosť: Kohútiková výška psa 81-86 cm, suky nad 71 cm.
Hmotnosť psov nad 54,5 kg, súk nad 40,5 kg.
Charakteristika:
Pokojný, vyrovnaný a trpezlivý pes nevtieravých spôsobov. K ľuďom je
vľúdny, k deťom priateľský, pánovi je hlboko oddaný. Jeho výchova
nie je ťažká.
Zvláštne nároky:
S ohľadom na veľkosť je toto plemeno nezvyčajne náročné na priestor,
ale aj na pohyb a na potravu.
Využitie:
Vynikajúci spoločník. Na dostihoch sa zjavuje iba zriedkavo.
Výskyt:
Jeho popularita v ostatných rokoch rýchlo stúpa. Ročne sa u nás odchováva
viac ako sto šteniec.
Možná zámena: So škótskym jelením psom, ktorý vyzerá "chrtovitejšie",
je menší, ľahší a má klenutý chrbát.
|