ŠKÓTSKY OVČIAK – KÓLIA
Pôvod: Pôvodný
európsky ovčiak. Pomenovanie dostal najskôr podľa starého ovčieho
plemena "colley", ktoré od 18. storočia chovali v Škótsku. K väčšiemu
rozšíreniu kólie došlo po tom, ako si ju obľúbila britská kráľovná
Viktória. Je veľmi pravdepodobné, že na celkové zušľachtenie typu bol
prikrížený barzoj.
Popis: Veľmi
atraktívny, stredne veľký pes obdĺžnikového formátu, s mimoriadne
bohatou srstou. Dlhá, úzka, klinovitá hlava. Oči stredne veľké, mandľového
tvaru dodávajú psovi milý výraz. Uši malé, polovztýčené, ich horná
tretina je sklopená dolu. Chvost dlhý , a bohato osrstený. V pokoji je
zvesený a na konci zahnutý, pri vzrušení sa môže zdvihnúť nanajvýš
do línie chrbta. Srsť veľmi dlhá a hustá, na ohmat drsná, na tvári a
vnútri v ušiach krátka. Farba zlatobiela, trikolóra a blueinerle (modrá
s čiernymi bodkami a s mramorovaním). Veľkosť: Psy v kohútiku 56-61 cm,
suky 51-56 cm.
Charakteristika:
Vznešený a elegantný pes. Vo vzťahu k cudzím ľudom je veľmi zdržanlivý,
niekedy pôsobí až plachým dojmom. Svojmu pánovi a rodine je
stopercentne verný a oddaný, vo vzťahu k deťom spoľahlivý.
Využitie:
Pôvodne ovčiak, dnes spoločník a sprievodca.
Zvláštne
nároky: Povaha kólie je veľmi citlivá, a preto treba voliť jemný
prístup (ktorý však nevylučuje dôslednosť bez náznakov hrubosti. Kólia
je pomerne náročná na starostlivosť o srsť. Denne ju treba kefovať. Možno
ju držať aj v byte (hoci celodenný pobyt vonku je pre jej srsť prospešnejší,
no počas pĺznutia treba rátať prinajmenšom s každodenným vysávaním
vypadaných chlpov.
Výskyt:
Kynologická stálica, hoci dnes trochu na ústupe.
Možná zámena: Neprichádza do úvahy. Podobná šeltia je viac ako dva razy menšia.
Pozn. Okrem dlhosrstej kólie jestvuje ešte ako samostatne uznané plemeno
aj vzácna krátkosrstá kólia.
|