KOMONDOR
Pôvod: V
čase sťahovania národov prišli na územie dnešného Maďarska východoázijské
kmene kočovných pastierov aj so svojimi psami. Bohaté osrstenie vrátane
tvárovej partie jednoznačne nasvedčuje ázijský pôvod plemena S názvom
„komondor" sa stretávame už roku 1544. Moderný chov sa však začal
až v dvadsiatych rokoch tohto storočia, FCI ho uznala až roku 1954.
Popis: Veľký,
mocný a mohutný pes s dlhou šnúrovitou alebo plstnatou srstou. Telo obdĺžnikového
formátu, hlava pôsobí ako nad chrbtom sa dvíhajúce klbko srsti. Chvost
nízko nasadený, v pokoji zvesený, pri vzrušení sa dvíha nanajvýš do
línie chrbta. Srsť veľmi bohatá, pokrýva celé telo, vrátane nôh. Môže
byť huňatá a splstnatená alebo rovná merne zvlnená do úzkych šnúr.
Farba biela. Veľkosť: Psy najmenej 70, priemerne 80 cm, suky najmenej 65,
priemerne 70 cm.
Charakteristika:
Nesmierna odvaha, nedôverčivosť a istá nevšímavosť, dokonca aj k
najbližším ľudom. Tento psí introvert pôsobí dojmom nezúčastneného
pozorovateľa v prípade potreby ale bleskovo ožije a s veľkou razanciou
bráni zverený majetok alebo územie.
Zvláštne nároky:
Komondor sa zásadne hodí iba na celoročné držanie vonku. Nemožno ho
odporúčať ako spoločníka ani ako rodinného psa. Starostlivosť o srsť
výstavného jedinca je pomerne náročná: srsť sa nerozčesáva, ale
rozpletá prstami, čo pri telesných rozmeroch komondora nie je jednoduché.
Využitie:
Ovčiarsky a pastiersky pes, používaný dnes zväčša ako strážca. Spoľahlivo
stráži rozľahlé vidiecke usadlosti, továrenské objekty a pod.
Výskyt:
Okrem Maďarska skôr výnimočný, hoci sa vyskytuje aj u nás.
Možná zámena:
So vzácnym bergamskym ovčiakom, ktorý je však v priemere o 10 cm menší
a nikdy nie je biely. Veľmi podobný maďarský puli je takmer o polovicu
a môže byť aj inej, nie iba bielej farby.
|