IX.skupina FCI - Spoločenské plemená

MALTÉZSKY PSÍK

Pôvod: Ako iné bišóniky (z ktorých je zrejme najstarší) pochádza pravdepodobne zo Stredomoria. Podľa dokladov zo starovekých malieb, jeho predkovia už patrili medzi obľúbencov rímskych patricijov. Do súčasnej podoby ho vyšľachtili až na začiatku tohto storočia vo Veľkej Británii.

Popis: Malý pes s dlhou bielou srstou. Hlava široká a zaguľatená, s bohatou srstou, s ňucháčom, ktorý tvor( tretinu celkovej dĺžky hlavy, a s výrazným stopom. Chrbát nosa rovný, s bohatým fúzom. Oči tmavé, guľaté, so živým výrazom. Uši trojuholníkové, vysoko nasadené, plocho priliehajúce, porastené dlhou srstou. Krk dlhý ako polovica kohútikovej výšky, nesený hore. Telo obdĺžnikového rámca, s rovným chrbtom a s priestorným, po lakte siahajúcim hrudníkom. Nohy rovné, skôr kratšie. Chvost nasadený v línii zadku, zakrútený cez chrbát, porastený dlhou srstou, siaha po priehlavkový kĺb. Srsť dlhá, siaha po zem, lesklá a ťažká, bez podsady. Farba čisto biela, Veľkosť: Kohútiková výška psa je asi 25-30 cm, suky 18-23 cm. Hmotnosť 2,8-4 kg.

Charakteristika: Nesmierne oddaný a maznavý pes. Je skôr pokojnejšej povahy, vnímavý a citlivý. Veľmi inteligentný, tvárny a prispôsobivý.

Zvláštne nároky: Veľmi náročná je starostlivosť o srsť, ktorú treba denne opatrne prečesávať a kefovať. Pes je vhodný iba na držanie v byte.

Využitie: Odjakživa výlučne spoločenský pes, vhodný aj do najmenšieho mestského bytu.

Výskyt: Tradične obrúbený, hoci nie je veľmi rozšírený.

Možná zámena: S ostatnými bišónikmi (bišónik, bolonský psík, coton de Tulear), od ktorých sa líši podstatne dlhšou hladkou srstou, ktorá sa nestrihá.