I.skupina FCI - Ovčiarske psy a Honecké psy

SKIPERKA

Pôvod: Odborníci sa dodnes nevedia dohodnúť, či skiperku zaradiť medzi špice alebo medzi ovčiaky. Klasifikácia FCI sa rozhodla pre jej zaradenie do skupiny I, teda medzi ovčiaky. Na území dnešného Belgicka chovali podobné psy už v stredoveku drobní remeselníci, ktorí pre ne roku 1890 dokonca usporiadali výstavu - zrejme prvú na svete. Až do 19. storočia bol to obľúbený pes lodníkov, veď aj slovo skiperka vraj po flámsky znamená „malý lodník“. Prvý oficiálny štandard bol vydaný roku 1888.

Popis: Malý živý psík. Hlava podobná líške, zašpicatený, nie veľmi dlhý ňucháč s nevýrazným stopom. Oči tmavohnedé, oválne, živý, prenikavý pohľad. Uši malé, trojuholníkové, vztýčené, pri pozornosti veľmi blízko seba. Krk mocný, držaný rovno. Chrbát rovný, bedrá široké, rovné. Nohy celkom rovné, jemných kostí. Chvost chýba. Srsť hustá a tvrdá. Kratšia srsť je na tvári, na ušiach a vpredu na nohách, najdlhšia okolo hrdla, kde vytvára hrivu; a na stehnách (nohavičky). Farba čisto čierna bez akejkoľvek prímesi. Veľkosť: Dva veľkostné typy: 3-5 kg a 5-8 kg.

Charakteristika: Veľmi živý a energický pes, bystro reagujúci na čokoľvek podozrivé. K cudzím ľudom od prírody nedôverčivý. Vyniká veľkým sebavedomím, napriek nepatrným telesným rozmerom je ochotný postaviť sa proti akémukoľvek votrelcovi, ktorý vnikne na jeho územie. Nenáročný, odolný, zväčša netrpí nijakými zdravotnými ťažkosťami.

Využitie: V minulosti skiperka strážila lode, chytala potkany a krty, poľovala na králiky. Dnes sa zväčša chová ako spoločenský pes, ale vo svojej veľkostnej kategórii stále zostáva nedostižným strážcom.

Výskyt: Okrem Belgicka je dosť vzácna, u nás ešte nebola odchovaná.

Zvláštne nároky: Hoci skiperku možno chovať aj v meste, vhodnejší je, so zreteľom na jej zvyk upozorniť na každý šramot brechaním, vidiek. Celoročne môže byť umiestnená vonku.