I.skupina FCI - Ovčiarske psy a Honecké psy

STAROANGLICKÝ OVČIAK - BOBTAIL

Pôvod: Osrstená tvarová časť prezrádza ázijský pôvod. Vo Veľkej Británii boli po celom tele chlpaté psy používané ako ovčiarske už v stredoveku, ale nebolo možné medzi nimi rozlíšiť jednotlivé plemená. Ako plemeno sa bobtail stabilizoval až v druhej polovici 19. storočia, ako začiatok organizovaného chovu sa uvádza rok 1870.

Popis: Mohutný, zavalitý pes, ktorý vďaka bohatej huňatej srsti, pokrývajúcej celé telo, pôsobí väčším dojmom, aký je v skutočnosti. Typickým znakom plemena je absencia chvosta (vrodená alebo po kupírovaní a typická kolísavá „medvedia" chôdza mimochodom. Telo kratšie, kompaktnejšie, s hlbokým hrudníkom. Kohútik je nižší ako zadok.

Farba: Hlava, hrdlo, predné nohy a spodná strana brucha biele, zvyšok sivá, modrá alebo grizly. Veľkosť: Pes v kohútiku okolo 61 cm, suka okolo 56 cm.

Charakteristika: Priateľský, milý a nekonfliktný pes. Rád sa hrá, rýchlo chápe a jeho výchova nie je napriek jeho veľkosti vôbec ťažká.

Zvláštne nároky: Hoci má bobtail príjemnú a bezproblémovú povahu, nemožno jeho chovanie odporúčať každému. Jeho bohatá srsť má sklon s plstnateniu a je mimoriadne náročná na údržbu. Ako pastierske plemeno si bobtail vyžaduje dostatok pohybu, rozhodne to nie je „luxusný" pes pre snobov a na chovanie v mestskom byte vonkoncom nie je vhodný.

Využitie: Prv ovčiarsky, dnes atraktívny spoločenský a výstavný pes.

Výskyt: Hoci čas najväčšej módnosti tohto plemena už prešiel, stále patrí medzi obľúbené a často sa s ním stretávame najmä na výstavách.

Možná zámena: Poľský nížinný ovčiak je výrazne menší, drobnejšia je aj bradatá kólia, ktorá má navyše aj dlhý chvost. Aj juhoruský ovčiak má chvost.