II.skupina FCI - Pinče a bradáče a Molossoidné psy a Švajčiarske salašnícke psy 

VEĽKÝ ŠVAJČIARSKÝ SALAŠNÍCKY PES

Pôvod: Pôvodom sa zhoduje so všetkými švajčiarskymi salašníckymi psami (bernským, appenzellským, entlenbuchským). Ako osobitné plemeno ho vydelili až po roku 1908.

Popis: Pomerne veľký, masívne stavaný, napriek tomu však harmonicky pôsobiaci pes. Mocná hlava veľkosťou zodpovedá telu, ňucháč rovnako dlhý ako lebečná dutina. Oči stredne veľké, farby lieskovcov, uši trojuholníkové, vysoko nasadené, stredne veľké. Krk stredne dlhý, bez laloka. Telo s dlhým rovným chrbtom, hlbokým hrudníkom a dlhým, zaokrúhleným zadkom. Chvost dlhý, hrubý, siahajúci po priehlavkový kĺb. Pri pokoji nesený dolu, pri pohybe sa dvíha. Srsť tvrdá, rovná. Farba trikolórová, so základnou čiernou farbou a so symetricky rozloženými hrdzavými a bielymi fľakmi. Veľkosť: Psy v kohútiku 65-72 cm, suky 60-68 cm.

Charakteristika: Pokojné, vyrovnané plemeno, k rudom podobne priateľské ako bernský salašnícky pes. Pritom je však neprestajne v pohotovosti, pokiaľ ide o ochranu pána a jeho rodiny. Príjemný a bezproblémový sprievodca.

Zvláštne nároky: Vzhľadom na pokojnú povahu možno ho držal na vidieku aj v meste, avšak potrebuje dosť pohybu.

Využitie: Pôvodne honecký a trhavý pes, dnes zväčša spoločník, strážca a ochranár.

Výskyt: Okrem Švajčiarska vzácny. U nás sa ešte nevyskytuje.

Možná zámena: Veľmi sa podobá na ostatné švajčiarske salašnícke psy, z hladkosrstých je výrazne najväčší. Rovnako veľký bernský salašnícky pes má zasa dlhú srsť.